Šimon

Línia Šimon

Členovia tejto línie v minulosti používali prímeno Šimon. Jej zakladateľom bol Matej (1753-1816), syn Jána Faška (1725) z Beňušskej vetvy 1. V súčasnosti sa už v jednotlivých rodinách používajú iné prímená, ale vždy s priezviskom Faško.
Podľa sčítania z roku 1814 žili prví predstavitelia línie vo Filipove v dome č. 13. Boli to Matej (1753), označený ako „Maco Jančjar stary“ a jeho syn Jozef (1793) ako „Joseph sohn Šimo“. Na uvedených prívlastkoch pekne vidieť rozdelenie pôvodne jednej rodiny do dvoch línií. Matej je ešte označený ako Jančiar, pretože bol synom Jána; druhým Jánovým synom bol Daniel, v ktorého línii sa ďalej používalo prímeno Jančiar. Matejov syn Jozef je už ale označený novým prímenom Šimo, ktoré v tvare Šimon používali aj jeho potomkovia a podľa ktorého som pomenoval túto líniu.
V ďalšom sčítaní z roku 1828 je dom č. 13 označený ešte pôvodným, ale zdrobnelým prímenom „do Janchiarikou“, aby sa odlíšili od už oddelenej línie Jančiar, ktorej členovia žili v iných domoch.
Prvý výskyt prímena v roku 1814 je teda v tvare „Joseph sohn Šimo“. Znamená to zrejme Jozef Šimon, syn Mateja, ktorý je uvedený v sčítaní pred ním. Čo sa týka pôvodu prímena, pochádza z osobného mena Šimon, ktoré bolo zrejme druhým neoficiálnym Jozefovým menom. Nasvedčuje tomu aj zápis v matrike pri jeho úmrtí v roku 1854, kde sa uvádza ako Simeon Fassko, teda bez mena Jozef.
V matrike sa prímeno prvý krát uvádza v roku 1852 pri mene Jozefa ml. (1814), syna horeuvedeného Jozefa. Prímeno sa ďalej vyskytovala v tvaroch Simon, Simou, Simo, Schimon, Šimov. Posledný záznam z matriky mám z roku 1896, neskôr sa už používali len nové prímená.
Začiatkom 20. storočia sa podľa matriky v línii dva krát uvádza prímeno alebo prezývka Kršo. Týkalo sa vnuka horeuvedeného Jozefa ml., ktorý bol ako inak tiež Jozef (1869). Podľa časopisu Slovenská reč z roku 1974 slovo kršo je v slovenských nárečiach jedným z pomenovaní ľavorukého človeka, ľaváka. Teda Jozef bol zrejme ľavákom, prípadne bol nešikovný, teda mal akoby obe ruky ľavé. Jozefova rodina v mužskej línii vymrela ešte pred polovicou 20. storočia. (Je zaujímavé, že rovnaké prímeno Kršo sa vyskytlo aj v jednej evanjelickej rodine Faškovcov z Brezna).
V línii sa v minulosti vyskytlo aj prímeno Prčka. Týkalo sa Mateja (1852) a niektorých jeho potomkov. Matej bol predkom rodín Pražiak a Kováč (pozri ďalej). Význam slova prčka by mohol byť človek malej postavy, v češtine je na to podobný výraz prcek. Podľa časopisu Kultúra slova z roku 1996 sa na strednom a západnom Slovensku pre ľudí malej postavy používal okrem iného aj výraz prček. Znamenalo by to, že asi Matej bol nízkej postavy (podobne pozri pri prímene Drobec).

Línia sa ďalej rozvetvovala, preto podrobnejšie informácie nájdete pri jednotlivých rodinách, nazvaných podľa prímen, ktoré používali.

Priložený súbor: 

Rodiny v tejto línii

Rodina Pražiak (Od Pražiakov) a Macuľa (Od Macuľov)

Rodina pochádza od Pavla Faška z Filipova (1879-1955), ktorý bol synom Mateja z línie Šimon. Druhým Matejovým synom bol Jozef, predok Kováčovcov.
Spočiatku sa ešte v rodine používalo aj staršie prímeno Prčka (pozri pri línii Šimon), neskôr už prevládol Pražiak.
Prímeno Pražiak sa v matrike prvý krát vyskytlo pri Pavlovom mene v roku 1908 v tvare „Prazsiak“. Prímeno sa nachádza aj v databáze katastra nehnuteľností a používa sa dodnes.

Rodina Kováč (Od Kováčov)

Predkom tejto rodiny je Jozef Faško (1882-1954) Filipova, syn Mateja z línie Šimon. Starším Jozefovým bratom bol Pavol, ktorý založil rodinu Pražiak.

Rodina Knoška (Od Knoškov) a Karolko (Od Karolkov)

Prvým členom tejto rodiny je Matej Faško (1857-1908) z Filipova, syn Filipa z línie Šimon. Filip mal okrem Mateja aj iných synov, ktorí sa stali predkami rodín Filip 1860 v Brezne (Filip), Papušiak (Pavol) a Kanáľ (Ján a Štefan).
Matej podľa matriky ešte používal staršie prímeno Šimon. Jeho syn Ján (1886) sa pri svadbe v roku 1909 prvý krát označuje novým prímenom Knoška (alebo aj Knoško).

Rodina Filip 1860 - Brezno

Zakladateľom tejto rodiny je Filip Faško (1860-1921), pôvodom z Filipova, syn Filipa z línie Šimon.
Filip starší mal okrem Filipa aj iných synov, ktorí sa stali predkami rodín Knoška (Matej), Papušiak (Pavol) a Kanáľ (Ján a Štefan).
Filip už pred svojou svadbou v roku 1887 býval v Brezne, zrejme tam z Filipova odišiel za prácou. Mal troch synov, jeho potomkovia žijú prevažne v okresoch Brezno a Banská Bystrica. Jeden z jeho vnukov počas druhej svetovej vojny slúžil v RAF - v britskom kráľovskom letectve.

Rodina Papušiak (Od Papušiakov)

Rodina pochádza od Pavla Faška z Filipova (1866-pred 1920), ktorý bol synom Filipa z línie Šimon. Filip mal okrem Pavla aj iných synov, ktorí sa stali predkami rodín Knoška (Matej), Filip 1860 (Filip) a Kanáľ (Ján a Štefan).
Prímeno Papušiak som v matrike našiel len raz, v roku 1910. Bolo však uvedené pri mene Pavlovho brata Štefana (1874), ktorý je ale predkom rodiny Kanáľ. Ak vylúčime chybný zápis, tak by to znamenalo, že prímeno už používal aj ich otec Filip (1834).

Rodina Kanáľ (Od Kanáľov)

Predkami rodiny sú dvaja bratia z Filipova – Ján (1869-1955) a Štefan (1874-1950), synovia Filipa Faška z línie Šimon. Ich ďalší bratia boli predkami rodín Knoška (Matej), Filip 1860 (Filip) a Papušiak (Pavol).