História

1914 - začiatok 1. svetovej vojny
Presne pred 100 rokmi 28. júla 1914 Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, čím sa začala 1. svetová vojna. V radoch rakúsko-uhorskej armády museli bojovať aj mnohí obyvatelia Brezna a Beňuša. Viacerí z nich sa už domov nevrátili, o čom svedčia pamätníky obetiam. V Brezne na námestí pri kostole je pomník obetiam 1. aj 2. svetovej vojny a sú na ňom uvedené mená 88 mužov padlých v 1. svetovej vojne. Aj v Beňuši je pomník obetiam 1. svetovej vojny a je na ňom uvedených 105 mužov. Medzi nimi bolo aj niekoľko členov nášho rodu - Ján Florián Faško (nar. 1896, rodina Hurtiak), Július Faško Škríp (1891-1916, rodina Škríp), Michal Faško, Pavel Faško, Urban Faško Rudáš (nar. 1892, rodina Rudáš), Siman Faško (nar. 1891, rodina Šúfik) a Pavel Kaclík (nar. 1877, rodina Boraj).

br1svbe1sv

Brezno - pamätník obetiam 1. a 2. svetovej vojny
Beňuš - pamätník obetiam 1. svetovej vojny

1513 - prvá mapa Uhorska
Pred 500 rokmi, v roku 1513 bola vypracovaná prvá mapa Uhorska, vydaná bola až v roku 1528. Jej oficiálny názov je Tabula Hungariae, ale známa je aj pod označením Lazarova mapa podľa svojho tvorcu Lazara Rosettiho, ktorý bol sekretárom ostrihomského arcibiskupa. Zobrazuje celé územie Uhorska a teda aj Slovenska a sú v nej uvádzané aj niektoré geografické názvy.
Nižšie je zobrazený výrez mapy, ktorý predstavuje oblasť dnešného Horehronia, na porovnanie vedľa je súčasná mapa Horehronia (kliknutím pravým tlačítkom myši a vybratím ponuky zobraziť obrázok sa tento zväčší).. Od západu možno na výreze nájsť označenia Lipza (Ľupčiansky hrad), S Ambrosi (?), S Georg (Svätý Juraj, dnešný Lopej) a Brezno. Za ním už nie je zakreslená žiadna osada, len veľký lesný komplex označený ako "Silua Brgart (možno je to skomolenina od Silva Terghart, teda Telgártsky les - les v oblastí Telgártu, kde bol v minulosti kráľovský poľovný revír, Tiergarten = zvieracia obora). Po okraji výrezu ešte možno identifikovať (zdola proti smeru hodinových ručičiek) napr. názvy "Elsonoz" (možno skomolenina od Tyzolch, Tisovec), Moran (Muránsky hrad), Elsawa (Jelšava), Schitnik (Štítnik), Sclane (Slavošovce prípadne Slaná), Leusch (Levoča), Hradec (hrad v Liptovskom Hrádku), Lipze (dnešná Partizánska Ľupča) a Rosnberg (Ružomberok). Z uvedeného vidieť, že v tom čase bolo Horehronie na východ od Brezna osídlené len minimálne a väčšinu územia tvoril rozsiahly les.
Viac informácií o Lazarovej mape sa dozviete napr. tu

lazarova mapahorehronie mapa

Lazarova mapa Uhorska z roku 1513,
výrez oblasti Horehronia
súčasná mapa Horehronia

1563 - popis lesov na Pohroní
Do polovice 16. storočia patrili bane a huty v okolí Banskej Bystrici súkromníkom. Keď štát prebral tieto podniky do svojho vlastníctva, potreboval na ich prevádzku zabezpečiť veľké množstvá dreva. Keďže v okolí baní a hút už boli lesy z väčšej časti vyťažené, bolo potrebné ich získať inde. Preto v roku 1563 (pred 450 rokmi) kráľovská komora vyslala komisiu, ktorá vykonala obhliadku stavu lesov na Pohroní a správu o nich spolu s návrhmi predložila kráľovskej komore. Následne v roku 1565 cisár Maximilián II. vydal Lesný poriadok (Constitutio Maximiliani), ktorý sa pokúsil prvý krát v Uhorsku zaviesť pravidlá pre obhospodarovanie lesov. Súčasťou tohto poriadku bol aj opis lesov na Pohroní tak, ako ho predložila komisia. Tento dokument prvý krát popisuje oblasť Horehronia a používa pritom mnohé zemepisné názvy, ktoré možno ešte aj dnes identifikovať. Na konci stránky je priložený súbor s časťou opisu, ktorá sa týka lesov na Horehroní medzi Polomkou a Valaskou, teda oblasti, kde aj na základe tejto obhliadky boli onedlho nato (pred rokom 1607) založené drevorubačské osady známe ako Handle - Čierne Handle v oblasti Čierneho Balogu a Biele Handle v oblasti Beňuša. Podľa opisu na tomto území v roku 1563 ešte takéto osady neboli, komisia tam našla len niektoré hutnícke zariadenia, viaceré už aj opustené.

constitutio

Titulná strana Lesného poriadku cisára Maximiliána II. z roku 1565, v ktorom sa prvý krát popisuje oblasť Horehronia
(zdroj: Sborník prác Lesníckeho a drevárskeho múzea, zv. II., 1962)
Priložený súbor: